Zamestnanie je príčinou dlhodobého stresu až u 70 % ľudí. Dlhodobá pracovná záťaž škodí organizmu, pričom si to spočiatku vôbec nemusíme uvedomovať. Prehliadame typické príznaky dlhodobého stresu, zvýšený krvný tlak si vysvetľujeme tak, že sme starší alebo nadmerne solíme. V skutočnosti spolu však psychická pohoda a fyzické zdravie veľmi úzko súvisia.
Každý z nás sa môže niekedy dostať do úzkych
Stres už snáď zažil každý z nás – i tí najodolnejší jedinci mu z času na čas podľahnú. V prvom rade sa stres prejavuje na psychike, v podobe výkyvov nálad, podráždenosti a v zhoršenej schopnosti rozhodovať sa. Sme precitlivení, ťažšie sa nám udržuje pozornosť a často zabúdame, mnohokrát len na úplné drobnosti. Stále sme unavení, bez energie a sprevádza nás neustála vlna pesimizmu. V nejednom prípade dlhodobý stres ľudí doviedol až do depresie a úzkostných stavov.
Typické príznaky dlhodobého stresu
Príznaky dlhodobého stresu sú rôznorodé a ich dopady na telo sú takmer vždy negatívne. Ak stres trvá príliš dlho, v tele dochádza k zapojeniu obranných mechanizmov a objavujú sa prvé fyzické prejavy.
Tráviaci systém je naším „druhým mozgom“. Práve tu sa psychika začne najčastejšie prejavovať. Bežnými symptómami sú striedanie zápchy a hnačky, nadúvanie a bolesti brucha. Môže sa tiež objaviť zvýšený krvný tlak, poruchy spánku, bolesti krku a chrbta. Vplyvom zaťaženého organizmu sa vám môžu zhoršiť prejavy alergií, akné a ekzémov. Dlhodobý stres podľa amerických štúdií urýchľuje starnutie organizmu; na veku nám môže pridať až 10 rokov.
Vytvorte si pevnejší harmonogram
Organizácia času je dôležitá nielen vo vypätých situáciách. Ak si na každý deň či týždeň vytvoríte svoj „to-do list“, čiže zoznam vecí, ktoré treba urobiť, a budete si ich postupne odškrtávať zo zoznamu, stanete sa produktívnejšími a zároveň získate dobrý pocit z odvedenej práce.
Nie je však dobré neustále si určovať nereálne ciele – naučte sa pracovať s vlastnými schopnosťami a možnosťami. Spíšte si základné a najdôležitejšie úlohy, ktoré je potrebné urobiť, a doplňte ich menej dôležitými povinnosťami. Úlohy si môžete rozložiť aj podľa toho, v ktorom čase sa vám najlepšie plnia. Niekto je najproduktívnejší hneď zrána, niekto, naopak, preferuje urobiť najťažšiu prácu až v popoludňajších hodinách, prípadne potom, keď všetci kolegovia odídu z práce a vytvorí sa tak pokojnejšia atmosféra na plnenie ďalších pracovných úloh.
Veďte kolektívne diskusie
Každý človek je iný. Naučte sa v práci akceptovať rozdielne povahy kolegov rovnako ako ich názory, aj keď vám to nemusí byť vždy príjemné. Vedieť v práci vychádzať so svojimi kolegami sa vyplatí nielen v pokojných dňoch, ale taktiež vo chvíľach, keď sú všetci v stresovom vypätí. Je dôležité vedieť sa na veciach zhodnúť, diskutovať o nich, prípadne byť si navzájom oporou. Chváľte, kritizujte s pádnymi argumentmi a buďte otvorení názorom iných.
Oddeľujte prácu a voľný čas
Ak je to aspoň trocha možné, vo chvíli, keď odídete z kancelárie, hoďte prácu do ďalšieho dňa za hlavu a venujte sa iným aktivitám. Denne vypnite svoju myseľ aspoň na malú chvíľu, venujte sa nejakej obľúbenej aktivite a nemyslite na prácu. Výborným pomocníkom v boji proti stresu sú práve voľnočasové koníčky či chvíľka pre seba. Môžete ísť zabehať, dať si polhodinový oddych alebo si čítať knihu.
Dobrú náladu pomáhajú udržiavať predovšetkým naši priatelia a rodina. Zverte sa im s tým, čo vás trápi, a odreagujte sa s nimi – užívajte si spoločne strávené chvíle pokoja pri kozube alebo v príjemnej reštaurácii pri pohári dobrého červeného vínka.
Myslite pozitívne
Pozitívne naladenie vašej mysle a „netoxický“ prístup ku každodenným udalostiam je 50 % úspechu. Nie nadarmo sa o Dánoch hovorí, že sú najšťastnejším národom na svete. Oceňujú čaro útulnej atmosféry, domácej pohody a hľadajú potešenie v každej maličkosti. Skúste sa inšpirovať ich zmýšľaním, prestaňte sa na svet iba mračiť a nájdite si denne aspoň jeden dôvod na úsmev, ktorý má preukázateľne priaznivý vplyv na naše psychické i fyzické zdravie. Časom sami zistíte, že takýchto dôvodov je mnoho.
Uvedomte si svoje hranice
Určitá miera stresu v práci je dnes pomerne bežná. Stres z práce dlhodobo pôsobí až na 70 % ľudí. Dôležité je uvedomovať si hranicu, nepodceňovať mieru stresu, a ak je toho príliš veľa, včas zakročiť a pokúsiť sa situáciu zmeniť.
Náš organizmus je na občasný stres pripravený a svojimi mechanizmami sa s ním dokáže vysporiadať. Ale čo je veľa, to je veľa… Oplatí sa preto pouvažovať nad tým, či sa vaše horlivé pracovné vypätie v dohľadnej dobe skončí, a či vám pomáha občas sa odreagovať, alebo sa už nedokážete uvoľniť a myslieť na nič iné. Pamätajte – zdravie máme iba jedno.
